Ako na to?

1. Zvoľ správneho respondenta

Rozhovor sa oplatí robiť s každým o kom si presvedčený, že dokáže povedať niečo zaujímavé alebo obohacujúce. Vybrať si môžeš spomedzi osôb, ktoré disponujú zaujímavými vedomosťami či informáciami, ale aj obdivuhodnými skúsenosťami. Rovnako vhodným kandidátom je človek, ktorému nestačí mať nohy v teple a jeho každodenné konanie by mohlo byť pre spoločnosť inšpiratívnym pozitívnym vzorom. Zamerať sa teda môžeš na tieto okruhy respondentov:
  • „Decision maker“, teda ten, kto rozhoduje. Poslanec, primátor či riaditeľ sú vhodnými adeptmi na kladenie otázok. Jednak by mali vedieť o jednotlivých oblastiach ktorým sa vo svojej agende špecificky venujú, no taktiež by mali vedieť dostatočne porozprávať o spotrebe verejných financií. Rozhovor s takýmito osobami má zároveň ďalšie veľké pozitívum. Pokiaľ totiž budú takíto ľudia vnímať, že sa spoločnosť zaujíma o plnenie ich pracovných povinností, budú cítiť väčší tlak a postavia sa k svojej práci zodpovednejšie.  
  • Odborník schopný ponúknuť nezávislý pohľad, a to najmä v prípade ak treba vyvrátiť pochybné argumenty tých, ktorí rozhodujú o veciach verejných. Experta tiež môžeš využiť, pokiaľ chceš upriamiť pozornosť spoločnosti na komplikované kauzy či problémy, ktorých skúmanie väčšina z nás vopred vzdá. Profesionál totiž dokáže laikom vysvetliť aj to najkomplikovanejšie verejné obstarávanie, cez ktoré unikli milióny možno aj z daní tvojej letnej brigády. Vždy si však daj pozor, aby išlo o skutočného experta a nedávaj priestor samozvaným “odborníkom”.
  • Občiansky aktivista, človek aktívne sa podieľajúci na zmenách vo svojom okolí. Rozhovor so zanieteným a šikovným dobrovoľníkom môže inšpirovať ďalších ľudí, ukázať spoločnosti iný pohľad na problémy a rozšíriť myšlienku, že všetko sa dá, pokiaľ sa chce. Dobrovoľníci zo svojej podstatu predstavujú pre spoločnosť pozitívny vzor, preto treba o ľuďoch, ktorí obetujú svoj voľný čas všeobecnému dobru čo najviac šíriť povedomie.
  • Človek, ktorý ide príkladom, jeho názory majú vďaka zásluhám či skúsenostiam hlboký zmysel a sú rešpektovanými. Môže to byť bežný človek, ktorý na prvý pohľad nič svetoborné nerobí, no v situácii, v ktorej by sme jeho konanie za normálnych okolností považovali ako niečo normálne, sa i tak zachová výnimočne. Ide napríklad o nepodplatiteľného lekára, či oznamovateľa korupcie. Rovnako prínosný bude rozhovor s človekom, ktorý má osobnú skúsenosť so systémovou nespravodlivosťou a dokáže tak lepšie reflektovať potrebu férovnosti a rovnosti v spoločnosti. Tu patria napr. ľudia perzekvovaní za bývalého režimu.
  • Známa osobnosť, s ktorej názormi sa spoločnosť stotožní ľahšie, ako keby ich vyslovil anonymom. To, že je niekto herec, rapper, športovec či úspešný podnikateľ neznamená, že sa nezaujíma o dianie okolo seba a nemá k nemu čo povedať. Neváhaj sa preto takýchto ľudí opýtať na ich názor o aktuálnom politickom smerovaní. Výhodou oslovenia takéhoto typu respondenta je, že sa ti zároveň podarí osloviť mládež, ktorá by si za normálnych okolností článok o korupcii neotvorila.

2. Nepodceňuj prípravu!

I keď je možné, že rozhovor bude dynamický a odpovede si budú samé pýtať nové otázky, určite sa na interview priprav. Naštuduj si k danej téme čo najviac, aby si vedel, na čo sa vlastne pýtať. Pokiaľ niečomu nechápeš, je to práve najhodnejšia otázka. Najmä pri rozhovoroch s politikmi je potrebné ovládať tému rozhovoru čo najlepšie, aby si predišiel manipulácii a nenechal sa vodiť za nos. Predíď stresu a priprav si základnú štruktúru rozhovoru. Po prvých pár otázkach už určite s hosťom prejdete do plynulej debaty, kedy už stačí iba pohotovo reagovať na odpovede. Premysli si však základné otázky, ktoré v rozhovore nesmú chýbať. Nedaj šancu trapasom a naštuduj si čo najviac aj o samotnom hosťovi. V texte potom priblížiš aj jeho stručný životopis, aby mali čitatelia aspoň akú - takú predstavu o tom, s koho slovami sú konfrontovaní.

3. Spôsob interview

Pochopiteľne je viacero možností, ako urobiť rozhovor. Výber tej správnej záleží od tvojich, no najmä respondentových možností:
  • Osobný rozhovor je rozhodne najlepšia forma. Niet nad osobný kontakt a v prípade interview to platí dvojnásobne. V diskusií z očí do očí môžeš reagovať aj podľa reči tela a pohotovým sledovaním možno získaš nečakané informácie. Pri osobnom stretnutí máš taktiež šancu vzbudiť väčšiu dôveryhodnosť a získať tak kuloárne informácie, ktoré síce pôjdu mimo záznam, no tebe pomôžu lepšie sa zorientovať v problematike. Pokiaľ sa nemôžeš s respondentom stretnúť osobne, skús navrhnúť aspoň Skype. Videorozhovor je vždy osobnejší, než telefonický rozhovor.
  • Telefonický rozhovor je dobré využiť najmä v prípadoch, keď sa kvôli vzdialenosti či časovej vyťaženosti respondenta nedá stretnúť osobne. Tento typ rozhovoru nie je tak efektívny ako osobný kontakt, stále ti však dovoľuje pohotovo reagovať a pýtať sa otázky, ktoré ti pred tým nenapadli, nadväzujú na respondentove odpovede, alebo sú nutné na doplnenie respondentových odpovedí. Pokiaľ tento typ rozhovoru využívaš preto, lebo je druhá strana časovo vyťažená, interview nenaťahuj a spýtaj sa na základné otázky. Keďže nie každému vyhovuje rozprávať sa o citlivých či zložitých témach po telefóne, nenechaj sa zaskočiť možnou odmeranosťou. Ak budeš vecný a tvoje otázky budú jasné, spokojnosť na oboch frontoch bude zaručená.
  • Otázky zaslané mailom vnímaj ako poslednú možnosť komunikácie. Mnoho ľudí takýto typ rozhovoru odradí už z jeho podstaty, pretože dlhé vypisovanie sa nebaví ani toho najzávislejšieho užívateľa sociálnych sietí. Odpovede preto pravdepodobne budú čo najkratšie, alebo ťa oslovený respondent rovno odmietne. Rizikom je, že si druhá strana môže svoje odpovede poriadne premyslieť a nebudú dostatočne úprimné. Práve naopak, aby sa hosť ukázal v tom najlepšom svetle môže svoje reakcie niekoľkokrát prepísať do takej formy, ktorá s realitou nemá veľa spoločné. Táto forma komunikácie tiež neumožňuje vytvoriť si dôvernejší vzťah a respondent ti ako úplne cudzej osobe nepovie všetko. Na odpovede zaslané e-mailom sa dá len ťažko reagovať, málokedy druhá strana súhlasí s doplňujúcimi otázkami. Mailový rozhovor preto ber ako poslednú alternatívu.

4. Počas rozhovoru...

Pokiaľ sa so svojim respondentom stretávaš osobne, daj si záležať na výbere miesta. Malo by to byť niekde, kde je dostatočný pokoj, zároveň by sa tu mal tvoj hosť cítiť príjemne a mal by sa na interview vedieť ľahko dopraviť. Pokiaľ je tvojim respondentom staršia alebo vyťažená osoba, navrhni stretnutie v jej domácom prostredí, či v blízkosti bydliska alebo práce.   Daj si záležať na atmosfére stretnutia. Nemeškaj a správaj sa slušne. Predstav seba i dôvody stretnutia sa a začiatok rozhovoru venuj krátkej neformálnej debate o bežných témach. Vystupuj príjemne, ale sebaisto. Počas rozhovoru pozorne počúvaj. Interview je dynamická konverzácia a i keď si naň dopredu pripravíš otázky, nikdy nevieš, na akú informáciu ťa respondent nasmeruje. Pokiaľ máš pocit, že druhá strana rozpráva v hádankách, alebo vstupuje do nových vôd, neboj sa odbočiť od osnovy. Nečakanými a nepripravenými otázkami sa väčšinou dozvieš najzaujímavejšie informácie. Drž sa hesla aká otázka, taká odpoveď a vždy sa pýtaj priamo a jasne. Namiesto „Mohli by ste priblížiť, ako ste vnímali hlasovanie v tejto otázke.“ sa radšej opýtaj „Prečo ste v tejto otázke hlasovali záporne?“ Maj rozhovor pod kontrolou - nenechaj sa odbiť a pokiaľ nie si s odpoveďou spokojný, kľudne sa tú istú vec opýtaj aj viackrát. Buď však slušný a pokojný. Rozhovor si nahrávaj, no nezabudni na to upozorniť respondenta. Budeš sa tak môcť plne sústrediť na diskusiu a zároveň si vytvoríš poistku v podobe dôkazu odpovedí. Telefonický rozhovor si dopredu dohodni. Predídeš tak nevhodnému vyrušeniu respondenta. Naopak, pokiaľ to na neho hneď nevybalíš, ale ozrejmíš mu dôvody a predpokladanú dĺžku trvania interview, objekt tvojho záujmu sa bude cítiť komfortnejšie. Navyše mu dáš dostatočný priestor na zabezpečenie pokojného miesta a vyhradenie času na čo najkvalitnejší dialóg.

5. Po rozhovore

Priprav sa na to, že prepis trvá dlhšie, ako samotný rozhovor. Odpovede môžeš štylisticky upraviť, predsa len sa v hovorenej reči nevyjadrujeme vždy spisovne či zrozumiteľne. Nikdy však nemôžeš meniť význam odpovedí, ani ich vyťahovať z kontextu. Pochopiteľne je dôležitá samotná publikácia rozhovoru. Dohodni si dopredu spoluprácu s miestnym novinami, alebo internetovým médiom. Jednoduchá forma šírenia je tiež uverejnenie interview vo forme blogu, kedy rozhovor z časti prepíšeš svojimi slovami, no z väčšiny článok doplníš priamymi citáciami.

Ďalšie tipy a triky

Upozorni na záznam. V prípade nahrávania na diktafón, či už počas osobného alebo telefonického rozhovoru nezabudni o tom povedať respondentovi.

➤ Rob si krátke poznámky. I keď si rozhovor nahrávaš, spíš si heslovito odpovede, ktoré ťa zaujali alebo ich považuješ za dôležité. Po poslednej otázke si prebehni svoj zoznam. Možno nájdeš priestor pre doplnenie či ďalšiu zaujímavú otázku.

➤ Sprav fotky a video. Pokiaľ respondent súhlasí, zober so sebou na rozhovor ďalšiu osobu, ktorá sa postará o túto časť. Najlepšie fotografie sú totiž tie neštylizované. Ak sa ti podarí natočiť aj pár minút videa, môžeš ho použiť na oživenie svojho vypublikovaného rozhovoru, prípadne aj ako upútavku, ktorú budeš zdieľať na sociálnych sieťach pred samotným publikovaním rozhovoru.  

➤ Píš v odstavcoch a nepýtaj sa komplikovane. Respondent ti možnona tvoje súvetia zvládne zodpovedať, no každého odradí čítanie rozhovoru, pri ktorom si musí otázku prečítať toľko krát, ako slohovú úlohu z matematiky.

Dobré príklady z praxe

  • Pokiaľ ťa zaujala možnosť prepojenia interview a blogov, pozri sa na štýl publikovania rozhovorov Amnesty International Slovensko, ktorá pravidelne na Denník-u N zverejňuje rozhovory so zaujímavými osobami formou blogov.