Ako na to?

1. Zber výrokov

O tvrdenia, ktoré si priam pýtajú hlbšie preskúmanie, isto nebudeš mať núdzu. Vždy to však musia byť výroky dokázateľné, t.j. musia byť niekde uverejnené či zachytené. Pri ich zbere sa môžeš inšpirovať nasledujúcimi možnosťami:  
  • Sociálne siete a statusy či komentáre. Na Slovensku je Facebook stále číslom jeden medzi sociálnymi sieťami. Snáď nie je relevantný politik či politická strana, ktorá by tu nebola aktívna. Z Facebooku sa však začína stávať viac médium, než sociálna sieť. Pre množstvo ľudí je práve tento kanál hlavným zdrojom informácií, čo politici prirodzene využívajú a mnohí z nich sa i vďaka tejto sieti dostali do parlamentu. Ak sa už rozhodneš preskúmať, či niekto vo svojom statuse klame alebo zavádza, vždy si sprav printscreen. Len tak budeš mať po zmenení či vymazaní statusu jasný dôkaz.
  • Mediálne výstupy ako diskusné relácie v televízií alebo rádiu, ale i výroky v printovej tlači či v online médiách. Keďže si väčšinu môžeš prezrieť alebo vypočuť aj v archíve, potrebu dôkazu máš splnenú. Overovať takto zverejnené výroky však musíš obozretnejšie. Vždy sa uisti či je výrok jednoznačný, v prípade printového média alebo online novín aj či ho autor skutočne povedal (napr. sa ho pokúsiš nájsť aj v inom médiu). Taktiež je dôležité presvedčiť sa, že výrok nebol vytiahnutý z kontextu.
  • Osobná interakcia s okolím zameraná skôr na boj so stereotypmi a predsudkami, ktoré vznikajú na základe dezinformácií. Hoci žijeme v online ére, obrovské množstvo informácií sa stále šíri ústnym podaním a opakovaná lož sa bohužiaľ naozaj mnohokrát stáva pravdou. Možno sa ti zdá byť malicherné púšťať sa do overenia výrokov “z druhej ruky”, no pokiaľ si dáš záležať na vyvrátení nepravdivých poloprávd, môžeš zabrániť vzniku a šíreniu umelo vykonštruovanej povere.

2. Analýza výrokov

Pokiaľ sa našiel šťastlivec, ktorého tvrdenie má podľa tvojho úsudku tú česť byť podrobený tvojou neúprosnou analýzou, mal by si dodržať postupnosť nasledovných krokov. V prvom rade rozhodni, o aký typ výroku sa jedná. Sú v ňom použité kvantitatívne, teda merateľné údaje, alebo je výrok vyjadrením názoru? A teda - je jeho overenie vôbec možné? Ako príklad preskúmaj rozdiely medzi týmito tromi výrokmi:
  1. Ľudia vnímajú, že miera korupcie na Slovensku sa za posledných 10 rokov zvýšila.
  2. Na Slovensku sa za posledných 10 zvýšila korupcia.
  3. Na Slovensku sa neuveriteľne kradne.
Prvý výrok je pomerne ľahko overiteľný. “Vnímanie korupcie” je zaužívaný termín, skúma a používa ho napríklad aj Transparency International. Preto je jeho overenie jednoduché - stačí si nájsť výsledky prieskumov verejnej mienky (alebo rovno indexu vnímania korupcie) a porovnať ich s výsledkami spred 10 rokov. Overiť druhý výrok je už náročnejšie, no stále je možnosť potvrdiť ho, alebo vyvrátiť. Pred samotným porovnávaním jednotlivých rokov treba napríklad zvážiť rôzne postupy či štatistiky merania korupcie, kde už napr. index vnímania korupcie nebude dostatočným ukazovateľom. Je preto dobré odvolávať sa na výsledky prieskumov čo najrelevantnejších inštitúcií, v tomto prípade napr. Svetovej banky. Použiť môžeš napr. aj štatistické údaje policajného zboru o počte trestných činov korupcie. Tretí výrok je kvantitatívne neoveriteľný, pretože v sebe neobsahuje žiadnu merateľnú informáciu. Kradne sa na Slovensku? Áno, ale kradne sa aj inde. Kradne sa na Slovensku neuveriteľne? Ťažko povedať. Sú krajiny, kde sa kradne viac a sú aj krajiny, kde oveľa menej. Má teda zmysel overenie takéhoto, v podstate obsahovo prázdneho výroku? I keď sa môže zdať, že by to bola strata času, vyjadrenie určite stojí za preskúmanie, no ani nie tak z dôvodu jeho potvrdenia či vyvrátenia, ale kvôli zisteniu, prečo ho autor vôbec vyslovil a aké ciele ním chcel dosiahnuť. Často krát je to snaha manipulovať s verejnou mienkou.   Na začiatku analýzy výrokov sa preto sústreď na hľadanie odpovedí na nasledujúce otázky:
  • Typ výroku. Je výrok kvantitatívny (merateľný), alebo predstavuje len určitý osobný názor, postoj?
  • Miera overiteľnosti. Pokiaľ je výrok merateľný, existujú dostupné údaje, štatistiky na jeho potvrdenie?
  • Pravdivosť uvedených informácií. Overenie merateľných výrokov je pomerne jednoduché, stačí nájsť potrebné dáta a porovnať ich s tými, ktoré uviedol autor výroku. Sú teda údaje, na základe ktorých vyslovil politik isté tvrdenie, pravdivé?
  • Zdroj merateľných informácií výroku. Vždy vychádzaj z relevantných zdrojov, najlepšie štatistík medzinárodných organizácií alebo štátnych inštitúcií či vedeckých pracovísk, ktoré predstavujú v danej oblasti dostatočnú autoritu. Preskúmaj však aj zdroj politikovho tvrdenia. Môže sa však stať, že sa ti k nemu nepodarí dopátrať. V takom prípade politika oslov so žiadosťou o  doplnenie prameňa informácií. Pokiaľ sa tak nestane, nezabudni to uviesť vo svojich zisteniach.

3. Čo s neoveriteľnými výrokmi

Výroky politikov nemusíš analyzovať len čisto kvantitatívne. Môžeš preskúmať aj výber jazyka a metafor a zamyslieť sa nad tým, či nie sú vybrané ako účelové klamstvo. Tvoje zistenia nemusia byť tak jasné ako pri overovaní merateľných výrokov, no minimálne môžeš zasiať semienko podozrenia do hláv svojho okolia a rozprúdiť diskusiu. Zober si napríklad výrok: Slováci kradnú najviac zo všetkých národov na svete. Na základe akých informácií označil autor výroku všetkých Slovákov za zlodejov? Je vôbec možné prisudzovať veľkej skupine ľudí jednu vlastnosť? Môže národ kradnúť? Aký cieľ by mohol autor dosiahnuť týmto výrokom, alebo, ešte lepšie, čo ním už dosiahol? Nezabudni však, že tvojim cieľom je priniesť čo najobjektívnejšie hodnotenie výrokov politikov, preto stavaj skôr na logike, než vlastných pocitoch.

4. Daj to dokopy!

Zváž, či tvoje výsledky stačí napísať napr. do komentára pod politikov status, povedať ich nahlas v partii svojich kamarátov, ktorá otvorila danú tému, alebo si zaslúžia väčšiu pozornosť. Pokiaľ by dopad nepravdivého výroku mohol predstavovať väčšieho riziko, napr. v podobne rozšírenia lži, alebo by uškodil určitej skupine v spoločnosti, určite neváhaj svoje zistenia uverejniť. Môžeš napísať blog, rovnako ako s nápadom na reportáž osloviť médiá. Pokiaľ si sa rozhodol nejaký výrok preskúmať len preto, lebo ťa samého zaujalo, či je pravdivý no máš pocit, že pre spoločnosť tvoje zistenia nepredstavujú zásadný objav, podeľ sa s nimi aspoň s protikorupčnou komunitou, alebo občiansky aktívnymi známymi, napr. formou statusu na Facebooku či v príslušnej skupine. Pokiaľ chceš, aby mali tvoje slová dostatočnú váhu, používaj citovo nezafarbený jazyk, neutrálny slovník a čo najobjektívnejší postoj k danej veci.

Ďalšie tipy a triky

Nikdy neklam. Za každých okolností predchádzaj vedomému zavádzaniu či využívaniu skreslených, nepravdivých alebo nedostačujúcich informácií. Nechceš sa predsa podobať na obraz toho, ktorého výrok preveruješ z dôvodu možného šírenia klamstiev.

Vždy buď slušný a pokojný. Môže sa stať, že sa dostaneš do konfrontácie s ľuďmi, ktorí sú vulgárni, ty si však udrž chladnú hlavu.  Ten kto má na svojej strane argumenty, nepotrebuje kričať, ani nadávať.

Dobré príklady z praxe

  • Inšpiráciou ti môže byť slovenský projekt Demagóg, ktorý sa overovaniu výrokov politikov venuje niekoľko rokov. Rovnomenný projekt vznikol už aj v Čechách.
  • Inšpirovať sa môžeš ale aj americkým webom Fact check, ktorý monitoruje vyhlásenia dôležitých predstaviteľov domácej politiky a overuje ich tvrdenia, alebo jedným z článkov na Denník-u N, ktorý skúmal výroky jedného z poslancov Národnej rady.

Ďalšie zdroje